Očkovací kalendár
| Vek dieťaťa | Druh očkovania | Typ očkovania |
|---|
| v 3. mesiaci života | záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulár. vakcína),
vírusová hepatitída B,
invazívne hemofilové nákazy detská obrna (DTaP-VHB-HIB-IPV) pneumokokové invazívne ochorenia (konjugovaná vakcína (PCV), simultánna aplikácia s hexavakcínou) |
1.dávka (základné očkovanie) |
| v 5. mesiaci života | 2.dávka (základné očkovanie) | |
| v 11. mesiaci života | 3.dávka (základné očkovanie) |
| najskôr prvý deň 15. mesiaca, najneskôr v 18. mesiaci života | osýpky, mumps, ružienka (MMR) | 1.dávka |
| v 5. roku života | osýpky, mumps, ružienka (MMR) | 2.dávka |
| v 6. roku života | záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulár. vakcína) detská obrna (DTaP-IPV) | preočkovanie |
| v 11. roku života | osýpky, mumps, ružienka (MMR) | 2.dávka |
| v 13. roku života | záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulár. vakcína), detská obrna (dTaP-IPV) | preočkovanie |
| Dospelí vo veku 30 rokov | záškrt, tetanus (dT**) | preočkovanie každých 15 rokov |
-
Očkovanie proti tuberkulóze
Očkovanie proti tuberkulóze vykonávajú pneumoftyzeologické pracoviská.
- 1. dávka
- 4. deň (BCG)
- 2. dávka
- 11. rok
-
Očkovanie proti záškrtu
Záškrt je ochorenie známe už z dôb starovekého Egypta a bol vážnym zdravotníckym problémom až do polovice 20. storočia. V bývalom Československu v roku 1930 ochorelo na záškrt viac ako 23 000 ľudí a 2 129 z nich zomrelo. Po zavedení očkovania v roku 1946 počet výrazne klesol až do polovice 80 rokov, kedy ochorenie v našej spoločnosti vymizlo. Prerušenie očkovania však môže vyvolať opätovné vzplanutie infekcie ako to bolo napr. v roku 1995 v Rusku a štátoch bývalého ZSSR, kedy epidémia záškrtu spôsobila viac ako 120 000 ochorení a 4000 úmrtí.
Deti sa povinne očkujú celkovo 5 dávkami v kombinovanej vakcíne (viď. očkovací kalendár). Dospelí sa preočkovávajú proti záškrtu a tetanu každých 15 rokov.
- 1. dávka
- 3. - 4. mesiac
- 2. dávka
- 5. - 6. mesiac
- 3. dávka
- 11. - 12. mesiac
- 4. dávka
- 6. rok
- 5. dávka
- 13. rok
-
Očkovanie proti tetanu
Tetanus poznali veľmi dobre grécki , rímski i egyptskí lekári u bojovníkov s drobnými i vážnejšími poraneniami. Aj v dnešnej dobe je tetanus dobre známy pôrodníkom v rozvojových krajinách, kde na tetanus zomierajú ženy rodiace na udupanej hlinenej zemi alebo novorodenci. Po zavedení očkovania ( u nás v roku 1952) sa tetanus prakticky prestal vyskytovať. Ojedinelé prípady sú u osôb staršieho veku, ktoré neboli očkované. Svetová zdravotnícka organizácia hlási ročne až milión prípadov z rozvojových krajín, viac ako 1/3 ochoreniu podľahne.
Deti sa u nás povinne očkujú celkovo 5 dávkami v kombinovanej vakcíne (viď. očkovací kalendár). Dospelí sa preočkovávajú proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu ev. spolu s detskou obrnou každých 10 až 15 rokov.
- 1. dávka
- 3. - 4. mesiac
- 2. dávka
- 5. - 6. mesiac
- 3. dávka
- 11. - 12. mesiac
- 4. dávka
- 6. rok
- 5. dávka
- 13. rok
-
Očkovanie proti čiernemu kašľu
Čierny kašeľ je infekčné ochorenie , ktoré v minulosti spôsobovalo zhubné epidémie v mnohých krajinách sveta . Čierny kašeľ sa šíri kvapôčkovou infekciou a je vysoko nákazlivý . Pred zavedením očkovania ( v roku 1959) bolo v Československu hlásených ročne až 30 000 prípadov a niekoľko stoviek úmrtí. Svetová zdravotnícka organizácia hlási niekoľko miliónov prípadov tohto ochorenia a zvlášť v rozvojových krajinách na čierny kašeľ každoročne zomiera takmer 300 000 detí. V posledných rokoch je opäť pozorovaný vo všetkých krajinách Európy nárast počtov prípadov a sú hlásené aj ojedinelé úmrtia novorodencov a malých detí, ktoré neboli úplne zaočkované. Z tohto dôvodu viacero štátov zavádza očkovanie proti čiernemu kašľu aj u dospievajúcich alebo dospelých . Odborníci odporúčajú preočkovanie dospelých každých 10-15 rokov spolu s tetanom a záškrtom.
Deti sa u nás očkujú povinne 4 dávkami (viď. očkovací kalendár).
- 1. dávka
- 3. - 4. mesiac
- 2. dávka
- 5. - 6. mesiac
- 3. dávka
- 11. - 12. mesiac
- 4. dávka
- 6. rok
-
Očkovanie proti infekciám vyvolaných baktériou Heamophilus influenzae typ b (Hib)
Mikrób H. influenzae bol objavený ako pôvodca zápalov horných dýchacích ciest, ale hlavne závažných tzv. invazívnych infekcií mozgu a mozgových blán až v rokoch 1918-1919. Horné dýchacie cesty sú u detí do 5 rokov skoro osídlené týmto mikróbom a vyvolávajú zápaly hltanu, hrtanu, priedušiek, prínosových dutín a stredného ucha. Okolo 5% ľudí sú nosičmi Hib. Pred zavedením plošného očkovania najobávanejšou formou ochorenia s ohrozením života u malých detí boli zápal hrtanovej príchlopky (epiglotitída) a zápal mozgu (hemofilová meningitída). V krajinách, kde sa očkovanie proti tomuto typu infekcie zaviedlo, prakticky vyššie spomínané infekcie vymizli.
Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami (viď. očkovací kalendár).
- 1. dávka
- 3. - 4. mesiac
- 2. dávka
- 5. - 6. mesiac
- 3. dávka
- 11. - 12. mesiac
- 4. dávka
- 6. rok
- 5. dávka
- 13. rok
-
Očkovanie proti detskej obrne
Ochorenie známe už z predhistorických čias, kde sa u dávnych predkov obyvateľov Grónska našli na kostrách zmeny typické pre detskú obrnu, no prvá izolácia pôvodcu ochorenia vírusu detskej obrny sa podarila až v roku 1941. Ochorenie prebiehalo v menších epidémiách, v bývalej ČSR bolo v roku 1928 popísaných 113 sporadických ochorení a v roku 1948 bolo hlásených 2000 prípadov s obrnami končatín. Vírus sa šíri fekálno-orálnou cestou priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi alebo potravinami. V Československu sa začalo s pravidelným plošným očkovaním v roku 1960. Plošné očkovanie proti detskej obrne je typickým príkladom, ako možno očkovaním úplne eradikovať ochorenie z populácie. Dnes sú Svetovou zdravotníckou organizáciou vyhlásené regióny bez výskytu detskej obrny: Severná a Južná Amerika, Európa a oblasť Pacifiku.
Deti sa u nás očkujú povinne 5 dávkami (viď očkovací kalendár).
- 1. dávka
- 3. - 4. mesiac
- 2. dávka
- 5. - 6. mesiac
- 3. dávka
- 11. - 12. mesiac
- 4. dávka
- 6. rok
- 5. dávka
- 13. rok
-
Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typ B (vírusová hepatitída B – VHB)
Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu B častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru – transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk...). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenie ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Naďalej však trvá nebezpečenstvo nákazy u neočkovaných ľudí pri pobyte v regiónoch sveta ako Ďaleký východ, celá juhovýchodná Ázia, Afrika, stredná a južná Amerika, Aljaška, Grónsko. Na Slovensku sa povinne očkujú deti od roku 1994 a vybrané profesijné skupiny ľudí (zdravotníci, pacienti v dialyzačnom programe, záchranný systém – polícia, hasiči…).
Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami (viď. očkovací kalendár).
- 1. dávka
- 3. - 4. mesiac
- 2. dávka
- 5. - 6. mesiac
- 3. dávka
- 11. - 12. mesiac
-
Očkovanie proti osýpkam (morbilli)
Osýpky patria medzi najnákazlivejšie ochorenia ľudí. Pred zavedením očkovania dochádzalo každoročne k mohutným epidémiám. Napr. v roku 1969 bolo v Československu hlásených cez 50 000 ochorení, z nich do 100 detí zomrelo. Dodnes v krajinách, kde sa proti osýpkam neočkuje ochorejú milióny detí a úmrtnosť je až 10%. U nás sa plošné očkovanie zaviedlo v roku 1969 a dnes sa vyskytuje len výnimočne. Obyčajne ide o ochorenie donesené z cudziny.
Deti sa u nás očkujú povinne 2 dávkami (viď. očkovací kalendár).
- 1. dávka
- 15. - 18. mesiac
- 2. dávka
- 6. rok
-
Očkovanie proti mumpsu (parotitída)
Hippokrates v 5. storočí pred našim letopočtom popísal ochorenie ako horúčnatý nebolestivý opuch tváre, ale u mužov výrazne bolestivo opuchnuté semenníky. Vírus mumpsu sa podarilo izolovať a identifikovať až v roku 1945. Mumps je akútne ochorenie s opuchom slinných žliaz s možným postihnutím centrálneho nervového systému, slinivky brušnej a pohlavných žliaz. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou a u vnímavých neočkovaných ľudí je vysoko nákazlivý. V Československu do roku 1987 bolo hlásených niekoľko desaťtisíc ochorení, z nich 90% u detí do 14 rokov. Po zavedení plošného očkovania sa výskyt mumpsu dramaticky znížil, vyskytne sa len zopár ochorení u neočkovaných mladých dospelých ľudí.
Deti sa u nás očkujú povinne 2 dávkami (viď. očkovací kalendár).
- 1. dávka
- 15. - 18. mesiac
- 2. dávka
- 6. rok
-
Očkovanie proti ružienke (rubeola)
Patrí podobne ako osýpky k detským infekciám spojených s výsevom kožnej vyrážky. Pretože nekomplikovaný priebeh rubeoly bol najčastejšou formou ochorenia, nebola považovaná za nebezpečnú. Až objav predčasných pôrodov mŕtvych plodov a narodenie ťažko trvalo postihnutých detí matiek, ktoré počas tehotenstva prekonali rubeolu, bol stimulom pre zavedenie plošného očkovania najskôr dievčat, potom všetkých detí. V roku 1972 bolo v Československu hlásených 180 000 ochorení, výrazný pokles nastal po očkovaní 12 ročných dievčat, ale najmä od roku 1987, kedy sa začali očkovať všetky deti v 2 roku života.
Deti sa u nás očkujú povinne 2 dávkami (viď. očkovací kalendár).
- 1. dávka
- 15. - 18. mesiac
- 2. dávka
- 6. rok