Služby

Hnisavé zápaly mozgových blán sa vyskytovali vo všetkých vekových skupinách od pradávna. V niektorých krajinách Európy aj Ameriky boli príčinou aj epidémií , najmä v uzavretých kolektívoch (napr. vo vojenských jednotkách). V súčasnosti ide skôr o sporadický výskyt , ale vždy ide o veľmi závažné ochorenia s rýchlym priebehom a vysokou smrtnosťou. Najčastejšie bývajú postihnuté deti do 1 roku a najohrozenejšou skupinou je mládež. U tejto skupiny obyčajne ochorenie prebieha veľmi rýchlo a smrtnosť býva až 10% . V našej krajine a vo väčšine štátov Európy sa vyskytujú hlavne sérotypy meningokoka B a C , v štátoch Afriky dochádza aj k veľkým epidémiám spôsobenými meningokokom typu A. V USA sa najmä medzi študentmi univerzít šíri meningokok W 135,Y. Aplikácia vakcíny obsahujúca tieto sérotypy je povinná pre pútnikov do Mekky. Súčasne používané vakcíny (tzv.konjugované) obsahujú v jednej vakcíne subtypy meningokokov A,C,W 135,Y a v osobitnej vakcíne proti subtypu B. Štvorvalentná sa podáva jednorazovo a preočkováva sa každých 5 rokov, vakcína proti subtypu B sa očkuje 2 až 4 dávkami v závislosti od veku. Posilňujúca dávka zatiaľ stanovená nebola.

Ide o ochorenie , ktoré bolo spoznané až v 40 rokoch minulého storočia , kedy sa začalo hromadne vyskytovať v štátoch strednej Európy. Ochorenie je prenášané kliešťami a je viazané na určité zemepisné oblasti a určité ročné obdobie. Možná je aj nákaza z nepasterizovaného mlieka alebo syra z infikovaných oviec a kôz .Okolité štáty – Česká republika, Rakúsko patria medzi štáty s najvyšším výskytom tohto ochorenia. Rizikové sú i ďalšie štáty, ako Maďarsko, Slovinsko, pobaltské štáty, Rusko. Každoročne sú hlásené desiatky ochorení aj zo Slovenska. Najviac sú ohrozené osoby, ktoré kempujú , rybári , zberači húb a lesných plodov, turisti na bicykli, kúpajúci sa sa v prírodných ohniskách. Závažnosť ochorenia stúpa s vekom , kedy môže dôjsť aj k úmrtiu alebo závažným ochrnutiam.

Očkuje sa 3 dávkami vakcíny a potrebné je preočkovanie každých 3-5 rokov.

Chrípka je najčastejšou infekciou a je to jedno z najnákazlivejších ochorení, ktoré postihuje ľudí. Patrí medzi ochorenia so závažnými zdravotnými a ekonomickými následkami. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že každoročne chrípkové epidémie postihnú 5-15% svetovej populácie, pričom u 3-5 miliónov obyvateľov má ochorenie závažný priebeh a 250 000 - 500 000 osôb na chrípku zomrie.

Každý rok sa v Slovenskej republike zaznamená 1 až 2 milióny prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení a dochádza ku vzniku epidémie, ktorá postihuje takmer celé územie. K nástupu chrípky, ako aj k nástupu iných chrípke podobných respiračných ochorení dochádza každoročne neskoro na jeseň.

Očkovanie je stále najefektívnějšim prostriedkom na predcházanie tohto ochorenia. Dôvodov, prečo očkovať proti chrípke je veľa, nesporne viac ako dôvodov prečo proti chrípke neočkovať. Očkovanie chráni rizikové skupiny ( osoby s chronickými ochoreniami srdca, ciev, pľúc, obličiek, metabolickými chorobami ako je napr. cukrovka , s poruchami imunity ) a detí pred komplikáciami a aj úmrtím. Zdravé osoby chráni pred ochorením, neprítomnosťou v zamestnaní a tiež pred komplikáciami, ktoré bývajú časté aj u inak zdravých osob.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zvýšiť zaočkovanosť proti chrípke u rizikových skupín a starších ľudí na 75% do roku 2010 a u celej populácie na 30%.

Vzhľadom na to, že vírusy chrípky sa každoročne menia, je nutné každoročné očkovanie.

Súvislosť medzi rakovinou krčka maternice a infekciou spôsobenou papilomavírusmi bola objavená až koncom 20. storočia. Podarilo sa identifikovať až 100 typov ľudských papilomavírusov, dva z nich ( HPV 16 a 18) boli zachytené u viac ako 70% rakovín maternicového krčka.

Pritom ide o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtí na rakovinu u žien (po rakovine prsníka a kolo - rektálnom karcinóme). Vo svete každoročne na karcinóm krčka zomiera asi 273 000 žien , na Slovensku je to okolo 400 žien. Riziko nákazy onkogénnymi papilomavírusmi začína už pri prvej sexuálnej aktivite .Sexuálne aktívna žena môže byť infikována kedykoľvek v priebehu života, a to aj opakovane, pretože predtým prekonaná infekcia nzaisťuje dostatočnú imunitu. Najčastejšie sa infekcia vyskytuje u žien 20-25 ročných.

Niektoré štáty už zaviedli povinné očkovanie touto vakcínou. Očkujú sa dievčatá od 9 do 14 rokov dvomi dávkami, staršie vrátane mužského pohlavia tromi dávkami.

Vzhľadom na to, že vakcína nechráni pred všetkými typmi onkogénnych papilomavírusov, sú potrebné aj pravidelné návštevy u gynekológa spojené s vyšetrením krčka maternice.

Pneumokoky sú najčastejšou príčinou zápalov stredného ucha u detí, zápalom prínosových dutín u dospelých a zápalov pľúc vo všetkých vekových skupinách. Okrem toho pneumokoky zpôsobujú závažné tzv. invazívne život ohrozujúce ochorenia (sepsy, zápaly mozgových blán), ktoré bývajú obzvlášť nebezpečné u malých detí , starých osôb a môžu byť príčinou úmrtí. Problémom je, že deti z kolektívov majú pneumokoky v nosohltane až v 40-60% , dospelí žijúci s deťmi sú nosičmi pneumokokov v 5-10%. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie ročne na pneumokokové infekcie zomiera až 1,6 miliónov ľudí, z toho až 1 milión sú deti do 5 rokov. Väčšina štátov vyspelého sveta zaviedla plošné očkovanie detí proti pneumokokom alebo aspoň očkovanie detí s chronickými chorobami. Odporúča sa aj očkovanie všetkých osôb starších ako 60-65 rokov, viď pravidelné očkovanie.

Podľa Svetovej zdravotnej organizácie ročne na svete ochorie na žltačku typu A okolo 1,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že nepoznaných ochorení je 4-10krát viac . Závažnosť ochorenia sa zväčšuje s narastajúcim vekom. Oveľa viac ľudí najmä v detskom veku získa infekciu a prekoná ju bez akýchkoľvek ťažkostí, takéto deti sú však nebezpečné z hľadiska možného prenosu infekcie na vnímavé osoby. Na Slovensku je ročne hlásených niekoľko desiatok epidémií, väčšinou z regiónov s nižším hygienickým štandardom. K rozsiahlym epidémiám môže dôjsť po konzumácii kontaminovanej potravy, napr. epidémia žltačky A v Československu v roku 1979, kedy ochorelo 32 000 ľudí. Ochorenie je rozšírené celosvetovo, viac v oblastiach subtrópov a trópov.

Očkuje sa 2 dávkami vakcíny, alebo kombinovanou očkovacou látkou proti žltačke A aj B 3 dávkami. Ochrana je dlhodobá, najnovšie poznatky hovoria o celoživotnej ochrane. Preočkovanie nie je nutné.

Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. Rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru – transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk...). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenia ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Naďalej však trvá nebezpečenstvo nákazy u neočkovaných ľudí pri pobyte v regiónoch sveta ako Ďaleký východ, celá juhovýchodná Ázia, Afrika, stredná a južná Amerika, Aljaška, Grónsko. Na Slovensku sa povinne očkujú deti od roku 1994 a vybrané profesijné skupiny ľudí (zdravotníctvo, pacienti v dialyzačnom programe, záchranný systém – polícia, hasiči…).

Ovčie kiahne patria medzi vysoko nákazlivé ochorenia, ktoré sa veľmi rýchlo šíria hlavne v detských kolektívoch . Až 90% populácie do 20 rokov ovčie kiahne prekoná. Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie ročne až 75 miliónov ľudí na celom svete prekoná toto ochorenie. Ovčie kiahne patria u nás k najčastejším infekčným chorobám. V roku 2007 bolo na Slovensku hlásených 17 tisíc prípadov. Ovčie kiahne sú charakteristické prudkým nástupom. Vyrážky sa postupne objavujú po celom trupe, na tvári a vo vlasovej časti hlavy. Prechádzajú viacerými štádiami, aby sa nakoniec zmenili na chrastičky. Po ústupe ochorenia sa vírus usídlí v nervových uzloch pozdĺž miechy a tam pretrváva po celý život. Pri oslabení imunitného systému z rôznych príčin, vírus môže vycestovať pozdĺž nervových vlákien a vyvolať pásový opar – nepríjemné a bolestivé ochorenie. Ovčie kiahne však môžu spôsobiť aj vážnějšie stavy s komplikáciami. Najmä u dospelých, ktorí ovčie kiahne neprekonali v detstve, u tehotných žien, u detí do jedného roku života a ľudí so zníženou imunitou. Komplikácie u dospelých sa prejavujú najmä v podobe varicelovej pneumónie (zápal pľúc) alebo v podobe encefalitídy (zápal mozgu). Veľmi nebezpečné sú ovčie kiahne u tehotných, pretože môžu mať pre plod smrteľné následky, alebo môžu vážne poškodiť dieťa mentálne i fyzicky.

Očkovať by sa mali všetky osoby, ktoré neprekonali ochorenie v detstve dvoma dávkami v odstupe minimálne 6 týždňov.