Prehľad vybraných infekcií a ich liečba doc/311kB
-
Očkovanie proti žltačke typu A – vírusový zápal pečene typ A, vírusová hepatitída typ A (VHA)
Podľa Svetovej zdravotnej organizácie ročne na svete ochorie na žltačku typu A okolo 1,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že nepoznaných ochorení je 4-10krát viac. Závažnosť ochorenia sa zväčšuje s narastajúcim vekom. Oveľa viac ľudí najmä v detskom veku získa infekciu a prekoná ju bez akýchkoľvek ťažkostí, takéto deti sú však nebezpečné z hľadiska možného prenosu infekcie na vnímavé osoby. Na Slovensku je ročne hlásených niekoľko desiatok epidémií, väčšinou z regiónov s nižším hygienickým štandardom. K rozsiahlym epidémiám môže dôjsť po konzumácii kontaminovanej potravy, napr. epidémia žltačky A v Československu v roku 1979, kedy ochorelo 32 000 ľudí. Ochorenie je rozšírené celosvetovo, viac v oblastiach subtrópov a trópov.
Očkuje sa 2 dávkami vakcíny, alebo kombinovanou očkovacou látkou proti žltačke A aj B 3 dávkami. Ochrana je dlhodobá, najnovšie poznatky hovoria o celoživotnej ochrane. Preočkovanie nie je nutné.
-
Očkovanie proti žltačke typu B – vírusový zápal pečene typ B, vírusová hepatitída typ B (VHB)
Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru – transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk...). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenia ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Naďalej však trvá nebezpečenstvo nákazy u neočkovaných ľudí pri pobyte v regiónoch sveta ako Ďaleký východ, celá juhovýchodná Ázia, Afrika, stredná a južná Amerika, Aljaška, Grónsko. Na Slovensku sa povinne očkujú deti od roku 1994 a vybrané profesijné skupiny ľudí (zdravotníctvo, pacienti v dialyzačnom programe, záchranný systém – polícia, hasiči…).
Deti sa u nás očkujú povinne 3 dávkami (viď. očkovací kalendár).
-
Očkovanie proti brušnému týfusu
Brušný týfus spolu s paratýfusom A a B je najmä v oblasti trópov označovaný aj ako črevná horúčka (enteric fever), pretože najväčšie chorobné zmeny aj s možným ohrozením života neliečeného týfusu sú práve na tenkom čreve. Choroba je známa už pradávna, podrobnejšie bola popísaná v 19. storočí. Výskyt týfusu sa dodnes odhaduje na 15-20 milónov chorých s ročnou smrtnosťou okolo 600 000 ľudí, najmä v oblastiach juhovýchodnej Ázie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Ochorenie vzniká požitím kontaminovanej vody alebo potravín, ale aj pri kontakte s chorým alebo bacilonosičom baktérie Salmonella typhi.
Očkuje sa jednou dávkou vakcíny najmenej 14 dní pred odchodom do rizikovej oblasti. Ochrana trvá 3 roky.
-
Očkovanie proti cholere
Cholera je veľmi závažné hnačkové ochorenie postihujúce iba človeka, ktorému podľahli už milióny ľudí. Epidémie cholery sprevádzali ľudstvo od pradávna , ale aj v 20. storočí došlo k ťažkým epidémiám v Južnej Amerike , ale aj na Ukrajine. Menšia epidémia bola na východnom Slovensku v roku 1970. Cholera je stále častá v chudobných štátoch sveta s nízkym hygienickým štandardom a s nedostatkom pitnej vody.
Ochorenie začína väčšinou náhle, so stupňujúcimi sa hnačkami, ktoré vedú k veľkým stratám vody a minerálov. Človek tak môže bez liečby zomrieť behom niekoľkých hodín.
Cestovateľom do rizikových oblastí sa odporúča perorálna vakcína, ktorá chráni aj proti ďalšej baktérii často spôsobujúcej hnačky – E. coli. Podávajú sa dve dávky a je nutné preočkovanie po dvoch rokoch.
-
Očkovanie proti besnote
Besnota je doposiaľ jediné infekčné ochorenie, ktoré vždy končí smrťou. Takmer všetky cicavce sú vnímavé k tejto infekcii, predovšetkým však psovité šelmy (vlci, psi, líšky) a mačkovité šelmy. Nákazu môžu šíriť napríklad aj opice a netopiere. Človek sa nakazí uhryznutím infikovaného zvieraťa, poškriabaním alebo slinami besného zvieraťa. Virus sa dostáva pozdĺž nervových vláken do mozgu, čo môže trvať týždne až mesiace. Vírus sa množí v mozgu a postupne postihuje všetky dôležité centrá a postihnutý zomiera.
Besnota je rozšírená po celom svete , hlavne v Ázii, Južnej Amerike, Afrike , ale aj v rade štátov Európy vrátane Slovenska.
Očkovacia látka proti besnote patrí súčasne aj medzi terapeutické vakcíny , pretože len zavčasu podaná vakcína môže zachrániť ľudský život. U osôb, ktoré sú poranené alebo uhryznuté zvieraťom sa musí okamžite začať s očkovaním 5-6 dávkami vakcíny a zároveň sa aplikuje imunoglobulín. Pre cestovateľov do štátov s vysokým výskytom besnoty, najmä však pre turistov spiacich v prírode pod stanom sa odporúča preventívne očkovanie tromi dávkami vakcíny.
-
Očkovanie proti žltej zimnici
Žltá zimnica je infekčné vírusové ochorenie často so smrteľnými následkami. Prenášané je komármi. Očkovanie proti žltej zimnici je dnes jediné povinné očkovanie podľa Medzinárodného zdravotníckeho poriadku. Z neočkovaných cestovateľov pri manifestnom priebehu infekcie zomiera celá polovica. Očkovanie je povinné pre všetkých ľudí prichádzajúcich z regiónov výskytu žltej zimnice. V súčasnosti existuje v Afrike 33 a v Južnej Amerike 9 oblastí, kde sa žltá zimnica vyskytuje. Očkuje sa jednou dávkou najmenej 10 dní pred vstupom do endemickej oblasti. Ochrana trvá po celý život, preočkovanie nie je nutné. Očkovanie sa musí zaznamenať v špeciálnom medzinárodnom očkovacom preukaze.
-
Očkovanie proti japonskej encefalitíde
Z klinického pohľadu je japonská encefalitída najhoršou zo všetkých vírusových zápalov mozgu. Až štvrtina končí smrťou a takmer polovica z tých, ktorí prežujú, má trvalé následky vo forme ochrnutí končatín. Ako samostatná choroba bola zistená identifikáciou vírusu v roku 1936 a o dva roky neskôr sa zistil prenos vírusu zo zvierat na ľudí prostredníctvom komára. Vyskytuje sa v oblasti juhovýchodnej Ázie, ale ochorenie sa v menšej miere vyskytuje aj v južnej Austrálii a Pakistane.
Očkovanie sa odporúča pre cestovateľov do uvedených oblastí, hlavne pri dlhodobejšom pobyte aj mimo miest. Očkuje sa dvomi dávkami v týždennom alebo mesačnom intervale, preočkováva sa po dvoch rokoch, potom každých 10 rokov.
-
Očkovanie proti detskej obrne
Ochorenie známe už z predhistorických čias, kde sa u dávnych predkov obyvateľov Grónska našli na kostrách zmeny typické pre detskú obrnu, no prvá izolácia pôvodcu ochorenia vírusu poliomyelitídy sa podarila až v roku 1941. Ochorenie prebiehalo v menších epidémiách, v bývalej ČSR bolo v roku 1928 popísaných 113 sporadických ochorení a v roku 1948 bolo hlásených 2000 prípadov s obrnami končatín. Vírus sa šíri fekálno-orálnou cestou priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi alebo potravinami. V Československu sa začalo s pravidelným plošným očkovaním v roku 1960. Plošné očkovanie proti detskej obrne je typickým príkladom, ako možno očkovaním úplne eradikovať ochorenie z populácie.
Detská obrna se stále vyskytuje v niektorých krajinách Afriky (napr .Nigérie) alebo Ázie (Afganistan, Pakistan, India atď.)
Do týchto štátov sa odporúča preočkovanie dospelých , pretože deti sú u nás povinne očkované 5 dávkami.
-
Očkovanie proti meningokokovým invazívnym ochoreniam
Hnisavé zápaly mozgových blán sa vyskytovali vo všetkých vekových skupinách od pradávna. V niektorých krajinách Európy aj Ameriky boli príčinou aj epidémií , najmä v uzavretých kolektívoch ( napr. vo vojenských jednotkách). V súčasnosti ide skôr o sporadický výskyt , ale vždy ide o veľmi závažné ochorenia s rýchlym priebehom a vysokou smrtnosťou. Najčastejšie bývajú postihnuté deti do 1 roku a najohrozenejšou skupinou je mládež. U tejto skupiny obyčajne ochorenie prebieha veľmi rýchlo a smrtnosť býva až 10% . V našej krajine a vo väčšine štátov Európy sa vyskytujú hlavne sérotypy meningokoka B a C , v štátoch Afriky dochádza aj k veľkým epidémiám spôsobenými meningokokom typu A. V USA sa najmä medzi študentmi univerzít šíri meningokok W 135,Y. Aplikácia vakcíny obsahujúca tieto sérotypy je povinná pre pútnikov do Mekky. Súčasne používané vakcíny (tzv.konjugované) obsahujú v jednej vakcíne subtypy meningokokov A,C,W 135,Y a v osobitnej vakcíne proti subtypu B. Štvorvalentná sa podáva jednorazovo a preočkováva sa každých 5 rokov, vakcína proti subtypu B sa očkuje 2 až 4 dávkami v závislosti od veku. Posilňujúca dávka zatiaľ stanovená nebola.